V open-space kancelárii veľkej IT firmy vládol chaos. Incident. Výpadok. Web nefungoval. Manažéri pobehovali medzi stolmi ako splašené sliepky. Buzerácia sa valila z každej strany.
„Kto do pekla zmenil tie indexy?! Potrebujem rollback IHNEĎ!“ kričal jeden z leadov.
Martin, skúsený DBA, už roky prechádzal rovnakým kolobehom. Incidenty, tikety, tlak. O sedem rokov si na toto nikto ani nespomenie, ale teraz? Teraz sa tvárili, že je to otázka života a smrti.
Potom zazvonil jeho telefón. Neznáme číslo.
Zdvihol. Na druhej strane sa ozval chladný ženský hlas:
„Pán Novotný? Tu je doktorka Horáková z Fakultnej nemocnice. Mám pre vás smutnú správu…“
V tej chvíli šum kancelárie stíchol. Teda, nie naozaj – ľudia stále kričali, písali e-maily, riešili „krízovú situáciu“. Ale pre Martina všetko stíchlo.
„Vaša manželka… bola dnes ráno pri autonehode. Sanitka ju priviezla k nám, ale…“
Ďalej už nepočul. Prsty mu skĺzli z klávesnice. Pohľad sa zahmlil. Svet sa zúžil na jedno jediné slovo. „Bola.“ Minulosť.
Niekto mu tresol po stole. „Martin, počúvaš?! Je to KRITICKÉ! Musíme to riešiť okamžite!“
Martin sa naňho pomaly otočil. Viditeľne bledý. V očiach niečo, čo ten kolega nevedel identifikovať – akési prázdno, ktoré nikdy predtým nevidel.
„Web nefunguje…“ zopakoval Martin ticho.
„Presne! Poďme na to! Potrebujeme tvoj zásah, inak nám padnú objednávky!“
Martin sa zhlboka nadýchol. Pohľadom prešiel po všetkých tých vystresovaných ľuďoch. Po monitoroch plných logov, po blikajúcich správach na Slacku, po manažérovi, ktorý o päť minút zvolá ďalší „urgent meeting“.
A potom jednoducho… vypol počítač.
Postavil sa.
Zobral si kabát.
A odišiel.
Nikto mu nestihol nič povedať. A aj keby, bolo by mu to jedno. Prvýkrát po dlhých rokoch mu to bolo úplne jedno.
Za dverami open-space kancelárie sa zastavil. Prvýkrát za celý deň sa poriadne nadýchol. A keď vykročil von z budovy, pozrel sa na oblohu.
V meste bola stále biela, rozmazaná od smogu a svetiel.
Ale on vedel, že hviezdy tam niekde sú.